Rozhovor s Júliou Vrábľovou

AKO NAUČIŤ SLOVENČINU DETI, KTORÉ HOVORIA INAK AKO PO SLOVENSKY
Na Slovensku žije veľa detí, ktoré sa so spisovnou slovenčinou stretnú až pri nástupe do školy. Doma hovoria od malička inak – po maďarsky, rusínsky, či rómskym alebo iným nárečím. Niektoré sa doma rozprávajú cudzími jazykmi, ktoré na Slovensku medzi jazyky národnostných menšín vôbec nepatria. Ak tieto deti prídu do školy s vyučovacím jazykom slovenským, často majú problém komunikovať s učiteľmi aj spolužiakmi, pretože slovenčine dobre nerozumejú. Predpokladá sa, že sa v škole časom, akoby „samé od seba“, po slovensky naučia. Tak jednoduché to však pre ne nie je. Potrebovali by so slovenčinou pomôcť – podobným spôsobom, ako sa iné deti učia cudzie jazyky. Namiesto toho však dostanú do rúk rovnaký šlabikár a rovnaké čítanky ako ich spolužiaci, ktorí po slovensky hovoria od malička.
Zdá sa vám, že to nie je voči nim fér? Mne tiež! Ako môžeme od nich očakávať, že budú v škole dosahovať rovnako dobré výsledky ako ich spolužiaci, pre ktorých je slovenčina materinským jazykom? Prečo im náš školský systém nepomáha túto jazykovú bariéru preklenúť, keď všade vo svete už existujú už overené postupy? Prečo sa náš školský systém iba prizerá, ako časom zlyhávajú aj v ďalších predmetoch len preto, lebo ich nikto nenaučil dobre po slovensky?
Odpovede na tieto otázky som hľadala v rozhovore s Júliou Vrábľovou z centra Studia Academica Slovaca pri Univerzite Komenského v Bratislave.
Návrh na pomerne jednoduché riešenie som predložila do parlamentu a dúfam v jeho podporu naprieč politickým spektrom.

[JaroTomik]

Veľmi zaujímavé. Som dospelý, ale učím sa slovenčiny. Som z Poľska, je to podobný jazyk, len ďalšia gramatika.