Maršal Ivan S. Konev (* 28.12. 1897 - † 21.5. 1973)

preview_player
Показать описание
Copyright Disclaimer: Under Section 107 of the Copyright Act 1976, allowance is made for "fair use" for purposes such as criticism, comment, news reporting, teaching, scholarship and research. Fair use is a use permitted by copyright statute that might otherwise be infringing. Non-profit, educational or personal use tips the balance in favor of fair use.

Dnešné video sleduje životopis maršala Sovietskeho zväzu Ivana Stepanoviča Koneva, ktorého armády započali s oslobodzovaním Slovenska v Karpatoch (jeseň 1944), a vojnu ukončili oslobodením Prahy a Česka v máji 1945.
I. S. Konev sa narodil v osade Lodejno v Kirovskej oblasti 28. decembra 1897. Jeho matka zomrela pri pôrode. Zúčastnil sa bojov 1. svetovej vojny ako dôstojník (1918), potom bol demobilizovaný, a následne narukoval k boľševickej armáde. V rámci Ruskej občianskej vojny (1917-22) bojoval ako komisár obrneného vlaku. Potom sa dal na dôstojnícku dráhu, a študoval na Vojenskej akadémií M. V. Frunzeho v Moskve. So šťastím prežil Stalinove čistky v armáde, a nebol zatknutý. V rokoch 1940-41 velil armádam Zabajkalského a Severokaukazského vojenského okruhu (frontu). Počas Veľkej vlasteneckej vojny (1941-45) velil 19. armáde ZSSR, ktorá na jeseň 1941 utrpela veľké straty v priestore Vjazmy, kde sa dostala do obkľúčenia nemeckých oddielov. Stalin chcel Koneva za toto nechať popraviť, ale Žukov prehovoril Stalina, že takýmito popravami nič nezmôže, čím Konevovi zachránil život. Neskôr sa mu (Konevovi) podarilo zahnať Nemcov od Moskvy v rámci Kalininského frontu (december 1941 - január 1942). V lete 1943 velil armádam Stepného frontu, ktoré sa zúčatnili protiútoku ČA pri Kursku a zahnali Nemcov na západ, a následne asistoval pri oslobodzovaní Belgorodu, Charkova, a na jeseň v tom roku aj ukrajinských miest vybudovaných na rieke Dneper. V priebehu januára a februára 1944 velil svojim oddielom na Ukrajine v rámci obkľučovacej operácie pri osade Korsuň, kde úspešne obkľúčil a zničil väčšinu obkľúčených nemeckých síl (podporovali ich belgickí žoldnieri pod vedením kolaboranta L. Degrelle). Následne, 20. februára 1944 sa Konev vďaka svojim vojenským úspechom stáva maršalom Sovietskeho zväzu. V lete sa zúčastnil oslobodenia Bieloruska a Poľska a na jeseň '44 vybojoval 1. ukrajinský front po veľkých stratách Dukliansky a Lupkowský priesmyk a jeho vojaci, medzi ktorými boli aj príslušníci československého armádneho zboru prenikli na Slovensko, na ktorom v tom čase prebiehalo Povstanie proti nemeckej okupácií (Karpatsko-Duklianska operácia, 8. september - 28. október 1944). Neskôr oslobodil územie južného Poľska a zúčastnil sa útoku na Berlín v apríli - máji 1945, ktorý s pomocou maršala Žukova dokázal ovládnuť, a jeho čelné skupiny sa 25. apríla 1945 spojili s Američanmi pri meste Torgau na rieke Labe. Keď 5. mája vypuklo v Prahe povstanie, tak nasledujúceho dňa sa jeho 1. ukrajinský front vybral Pražskému povstaniu na pomoc. Jeho armády sa do Prahy dostali 9. mája, teda v období, kedy nacistické armády zložili zbrane a kapitulovali (boje v Česku trvali do 12. mája '45, kedy sa posledné nemecké sily vzdali, prípadne boli rozdrvené). Od roku 1955 do roku 1960 bol vrchným veliteľom armád vojenskej organizácie Varšavská zmluva. Na jeseň (október - november) 1956 na Chruščovov príkaz velil sovietskym divíziam, ktoré zakročili proti antikomunistickému povstaniu v Maďarsku. Zomrel v Moskve 21. mája 1973, a jeho urna je uložená v Kremeľskom múre na moskovskom Červenom námestí.
Hudba:
1. Pochod (Valentin Andrejevič Končakov, 0:11 - 3:48)
2. Pochod tankistov, 3 tankisti a Pochod Stalinových tankistov (Daniil a Dmitrij Jakovlevič Pokrass, 3:52 - 7:32)
3. Ruský pochod (Semjon Alexandrovič Černecký, 7:38 - 10:51, dirigoval Nikolaj Petrovič Sergejev)
4. Bratia vojaci (Boris Alexandrovič Diev, 10:52 - 13:35)
Keď sa vám dnešné video páčilo, tak dajte Like, ak by sa vám páčil tento YT kanál, prípadne by ste sa chceli dozvedieť nové veci na túto problematiku, tak kliknite na Odber, alebo keby ste mali na video názory, tak ich môžte zverejniť.
Рекомендации по теме
Комментарии
Автор

A je to klamstvo vôbec to nie je pravda Stalin vôbec nikoho nedál popraviť vtom videu sa píše že Stalin dal popraviť je to klamstvo nie je vôbec pravda oblbovanie ľudí aby ľudia verili tomúto čo vôbec nič nie je pravda presne tak ľudia

darinakolnikova