filmov
tv
O Dvanástich Mesiačikoch | Hovorená Rozprávka | Audio Rozprávky pre Deti | 12 mesiačikov
Показать описание
Youtube zbierka audio rozprávok pre deti pod názvom Najkrajšie rozprávky na dobrú noc. Je určená všetkým deťom ktoré rady počúvaju pekné slovenské rozprávky. Na gauči, v postely alebo na cestách :)
Dajte nám odber aby ste nezmeškali naše nové najkrajšie rozprávky na dobrú noc !
Každý jeden odberateľ nás veľmi poteší a motivuje do editácie a pridávaní nových videí pre Vás :)
Tak milé deťúrence pekne sa usaďte a prajeme príjemné počúvanie.
Dnes to bude rozprávka s názvom O DVANÁSTICH MESIAČIKOCH ....
Bola jedna matka a mala dve dcéry: jednu vlastnú a druhú pastorkyňu. Svoju mala veľmi rada, ale na pastorkyňu nemohla ani hľadieť, a to iba preto, že Maruška bola krajšia ako jej Holena. Maruška nevedela o svojej kráse, a tak si ani nevedela vyložiť, prečo mater zakaždým zmraští čelo, keď na ňu pozrie.
Myslela si, že je azda macoche v dačom nie po vôli. Nuž kým sa Holena iba fintila a strojila, po izbe premávala, po dvore presúšala alebo po ulici pretŕčala, zatiaľ ona v dome riadila, upratovala, varila, prala, šila, priadla, tkala, trávu nosila, kravy dojila, všetku robotu robila. A macocha ju každý deň iba hrešila. Trpela Maruška ako tá trpielka, a to iba pre to jedno, že bola zo dňa na deň krajšia a Holena škaredšia. Tu si mať pomyslela:
Načože ja mám držať v dome peknú pastorkyňu! Prídu mládenci na vohľady, zapáči sa im Maruška a nebudú chcieť Holenu.
Poradila sa o tom so svojou dcérou a vymysleli také, čo by statočnému človeku ani na um nezišlo.
Jedného dňa, a bolo to hneď po Novom roku, v treskúcej zime, zachcelo sa Holene fialky voňať. I rečie:
„Choď, Maruša, do hory a nazbieraj fialiek. Chcem ich mať za pásom, lebo sa mi veľmi zažiadalo fialôčky voňať."
„Jaj, sestra milená, čo ti to zišlo na um! Či to dakto slýchal, že by pod snehom fialky rástli?" vraví úbohá Maruška.
„Ty pľuha, ty naničhodnica, čo ty máš čo odvrávať, keď ti ja rozkážem!" okríkla sa na ňu Holena. „Choď mi zo dverí! Ak nedonesieš z hory fialky, zle bude s tebou!"
Macocha vystrčila Marušku von, zachlopila za ňou dvere a zatisla záporku. S nárekom sa pobralo dievča už len do tej hory. Snehu tam celé múry a nikde ani ľudská stupaj. Blúdila ona, blúdila dlho. Hlad ju moril, zima triasla, už sa jej zdalo, že tam musí zahynúť. A tu zazrie pozďaleč svetlo. Ide za žiarou a príde až navrch hory. Tam horí veľká vatra, okolo vatry dvanásť kameňov a na tých kameňoch sedia dvanásti mužovia. Traja sú starí, bielofúzi, traja mladší od nich, traja ešte mladší a traja najmladší. Sedia ticho, nemo, meravo hľadia do ohňa. Tí dvanásti mužovia, to boli dvanásti mesiačikovia. Veľký Sečeň sedel teraz hore na najvyššom kameni. Vlasy aj fúzy mal biele ako sneh a v ruke držal kyjak.
Preľakla sa Maruška, celá od ľaku zmeravela. No potom sa predsa len osmelila, pristúpila bližšie a prosí:
„Dobrí ľudia, dajte sa mi zohriať, zima ma trasie."
Veľký Sečeň prikývol hlavou a spýtal sa:
„Načože si prišla, dievka moja, čo tu hľadáš?"
„Idem na fialky," odpovedala Maruška.
„Nie je čas chodiť na fialky, veď je sneh," vraví Veľký Sečeň.
„Ej, veď ja viem. Ale sestra Holena a macocha mi prikázali doniesť z hory fialiek. Keď nedonesiem, zle bude so mnou. Pekne vás prosím, ujkovia moji, povedzte mi. kde by som ich nazbierala."
Tu sa Veľký Sečeň zdvihol, popošiel k najmladšiemu mesiačikovi, dal mu do ruky kyjak a vraví:
„Bratku Brezeň, zasadni si hore na moje miesto!"
Mesiac Brezeň si sadol na najvyšší kameň a zakrútil kyjakom ponad vatru. Vatra sa rozplamenila do výšavy, sneh sa začal topiť, stromčeky pučali, pod bučkami sa zelenala trávička, v trávičke sa zabrneli púčiky kvetov. Bola jar. Medzi krovím, schované pod lístkami, rozkvitali fialky. Kým sa Maruška spamätala, bolo ich, akoby zastreli zem belasou plachtou.
„Chytro zbieraj, Maruška, chytro!" prikazoval mladý Brezeň.
Rozpravky, Janko Hraško, audio rozpravky, rozpravky pre deti, rozpravky na pocuvanie, najkrajsie rozpravky , rozpravky na dobru noc, rozpravky pred spaním, cínový vojačik, z rozprávky do rozprávky, kde sa piesok lial a voda sypala, poviedky pre deti, traja bratia a tri princezny, cervena ciapocka, rozpravka o zlatovláske, princezna na vlásku, 12 mesiacikov.
Dajte nám odber aby ste nezmeškali naše nové najkrajšie rozprávky na dobrú noc !
Každý jeden odberateľ nás veľmi poteší a motivuje do editácie a pridávaní nových videí pre Vás :)
Tak milé deťúrence pekne sa usaďte a prajeme príjemné počúvanie.
Dnes to bude rozprávka s názvom O DVANÁSTICH MESIAČIKOCH ....
Bola jedna matka a mala dve dcéry: jednu vlastnú a druhú pastorkyňu. Svoju mala veľmi rada, ale na pastorkyňu nemohla ani hľadieť, a to iba preto, že Maruška bola krajšia ako jej Holena. Maruška nevedela o svojej kráse, a tak si ani nevedela vyložiť, prečo mater zakaždým zmraští čelo, keď na ňu pozrie.
Myslela si, že je azda macoche v dačom nie po vôli. Nuž kým sa Holena iba fintila a strojila, po izbe premávala, po dvore presúšala alebo po ulici pretŕčala, zatiaľ ona v dome riadila, upratovala, varila, prala, šila, priadla, tkala, trávu nosila, kravy dojila, všetku robotu robila. A macocha ju každý deň iba hrešila. Trpela Maruška ako tá trpielka, a to iba pre to jedno, že bola zo dňa na deň krajšia a Holena škaredšia. Tu si mať pomyslela:
Načože ja mám držať v dome peknú pastorkyňu! Prídu mládenci na vohľady, zapáči sa im Maruška a nebudú chcieť Holenu.
Poradila sa o tom so svojou dcérou a vymysleli také, čo by statočnému človeku ani na um nezišlo.
Jedného dňa, a bolo to hneď po Novom roku, v treskúcej zime, zachcelo sa Holene fialky voňať. I rečie:
„Choď, Maruša, do hory a nazbieraj fialiek. Chcem ich mať za pásom, lebo sa mi veľmi zažiadalo fialôčky voňať."
„Jaj, sestra milená, čo ti to zišlo na um! Či to dakto slýchal, že by pod snehom fialky rástli?" vraví úbohá Maruška.
„Ty pľuha, ty naničhodnica, čo ty máš čo odvrávať, keď ti ja rozkážem!" okríkla sa na ňu Holena. „Choď mi zo dverí! Ak nedonesieš z hory fialky, zle bude s tebou!"
Macocha vystrčila Marušku von, zachlopila za ňou dvere a zatisla záporku. S nárekom sa pobralo dievča už len do tej hory. Snehu tam celé múry a nikde ani ľudská stupaj. Blúdila ona, blúdila dlho. Hlad ju moril, zima triasla, už sa jej zdalo, že tam musí zahynúť. A tu zazrie pozďaleč svetlo. Ide za žiarou a príde až navrch hory. Tam horí veľká vatra, okolo vatry dvanásť kameňov a na tých kameňoch sedia dvanásti mužovia. Traja sú starí, bielofúzi, traja mladší od nich, traja ešte mladší a traja najmladší. Sedia ticho, nemo, meravo hľadia do ohňa. Tí dvanásti mužovia, to boli dvanásti mesiačikovia. Veľký Sečeň sedel teraz hore na najvyššom kameni. Vlasy aj fúzy mal biele ako sneh a v ruke držal kyjak.
Preľakla sa Maruška, celá od ľaku zmeravela. No potom sa predsa len osmelila, pristúpila bližšie a prosí:
„Dobrí ľudia, dajte sa mi zohriať, zima ma trasie."
Veľký Sečeň prikývol hlavou a spýtal sa:
„Načože si prišla, dievka moja, čo tu hľadáš?"
„Idem na fialky," odpovedala Maruška.
„Nie je čas chodiť na fialky, veď je sneh," vraví Veľký Sečeň.
„Ej, veď ja viem. Ale sestra Holena a macocha mi prikázali doniesť z hory fialiek. Keď nedonesiem, zle bude so mnou. Pekne vás prosím, ujkovia moji, povedzte mi. kde by som ich nazbierala."
Tu sa Veľký Sečeň zdvihol, popošiel k najmladšiemu mesiačikovi, dal mu do ruky kyjak a vraví:
„Bratku Brezeň, zasadni si hore na moje miesto!"
Mesiac Brezeň si sadol na najvyšší kameň a zakrútil kyjakom ponad vatru. Vatra sa rozplamenila do výšavy, sneh sa začal topiť, stromčeky pučali, pod bučkami sa zelenala trávička, v trávičke sa zabrneli púčiky kvetov. Bola jar. Medzi krovím, schované pod lístkami, rozkvitali fialky. Kým sa Maruška spamätala, bolo ich, akoby zastreli zem belasou plachtou.
„Chytro zbieraj, Maruška, chytro!" prikazoval mladý Brezeň.
Rozpravky, Janko Hraško, audio rozpravky, rozpravky pre deti, rozpravky na pocuvanie, najkrajsie rozpravky , rozpravky na dobru noc, rozpravky pred spaním, cínový vojačik, z rozprávky do rozprávky, kde sa piesok lial a voda sypala, poviedky pre deti, traja bratia a tri princezny, cervena ciapocka, rozpravka o zlatovláske, princezna na vlásku, 12 mesiacikov.