filmov
tv
Žilina, 6.1.2022, Krásny vojenský cintorín v Žiline
Показать описание
PAMATNÍK PADLÝCH SOVIETSKYCH VOJAKOV - ŽILINA
Milí priatelia, bratia a sestry, Slováci a Slovenky, vlastenci a vlastenky, všetci priatelia vzácneho ruského národa,
Taktiež ako aj pri predošlých pietnych spomienkach som zanechal svoje báseň Pocta hrdinovi napísanú v krásnom bratskom ľubozvučnom ruskom jazyku. Zanechal som aj symbolicky 2 ruže na znal úcty a večného priateľstva medzi bratskými národmi Rusov, Slovákom a Čechov. Zapálil som 3 sviečky. Prvú ako za nás všetkých poďakovanie všetkým padlým sovietskym vojakom. Druhú sviečku som zapálil za ich rodiny, priateľov, ich deti, otcov i matkám. Tretiu sviečku s kresťanskou tématikou som zapálil pre pokoj ich duší.
A nakoniec v mene celého Slovenského i Českého národa som sa poklonil pri pamätníku. Ďakujem.
Na vojenskom cintoríne sovietskych vojakov na Bôriku je pochovaných 1907 vojakov Červenej armády, ktorí padli počas oslobodzovania severného Slovenska na Liptove, Orave a v okresoch Bytča, Považská Bystrica a Žilina. Prechádzal som sa pomedzi hroby, čítal ich mená vytesané azbukou, niektoré hroby mali len hodnosť (bez mena). Jednu som našiel aj s fotografiou. Všetky mali však červenú hviezdu s kosákom a kladivom.
Každý z týchto ľudí chcel žiť, chcel milovať, užívať si život. Každý z nich bol synom, každý z nich mohol byť otcom, bratom, priateľom, manželom. Prísť a zapáliť im sviečku je naša morálna povinnosť. Každý z nich má svoje miesto odpočinku ďaleko od rodnej zemi, od svojich rodičov, priateľov, manželky. Viete si predstaviť tú bolesť, keď ani po vojne nemôžete ísť svojho blízkeho pozrieť, položiť kvet alebo sviečku k hrobu? Bojovali pre nás, bojovali a padli za nás, za našu slobodu, za to, aby sme my mohli žiť v mieri. My sa môžeme všetci vrátiť do našich teplých domovov, bytov, domov, ale oni už majú svoje miesto večného odpočinku tu, u nás na Slovensku.
Každý z týchto mužov mal rozpísanú Knihu života. Každý z nich dúfal, že po skončení vojny vráti sa domov, ku svojim láskam a blízkym. Vybudujú si rodinu, budú vychovávať svoje deti.
Celkovo je tam 71 samostatných hrobov a 4 spoločné. Je to veľmi krásne miesto, hrdé, nie je majestnátne ako Slavín, alebo veľkolepé ako vo Zvolene, ale je to veľmi osobité miesto, kde sú dôstojne pochovaní vojaci bratskej Červenej armády. Keď tam pôjdem najbližšie zoberiem 80 sviečok a každému zapálil jednu zvlášť a 5 dám na krásny pomník, ktorý bol pre týchto hrdinov vytvorený. Doporučujem každému navštíviť toto miesto. Je v ňom cítiť silu a zároveň aj nádej.
KAŽDOU ZAPÁLENOU SVIEČKOU I POLOŽENÝM KVETOM DÁVAME PODPORU RUSKEJ FEDERÁCII A ODMIETNUTIE VLASTIZRADNEJ DOHODY O VOJENSKEJ POMOCI S USA A NATO. Táto dohoda je okupačná a likvidačná pre Slovensko a celý Slovenský národ!!!! Táto zmluva nesmie byť nikdy podpísaná ani s pripomienkami. Táto musí byť odmietnutá!!!
Milí priatelia, nedovoľme a nedopusťme, aby bola rozpútaná akákoľvek vojna, pretože vojny nemajú nikdy víťazov, ale vždy len porazených. Nebojte sa nikdy vyjadriť svoj názor, svoje myšlienky, svoje potreby, otvorte svoje srdcia a verte, že budú naplnené. Nebojte sa nikdy urobiť to, čo cítite, že je správne. A urobte to čo najskôr. Pretože to, čo môže byť dnes bežne dosiahnuteľné, zajtra už môže byť nemožné. Žijeme len raz a život sme dostali darom. Zmyslom života môže byť čokoľvek, ale vždy to začína láskou.
Ďakujem všetkým, ktorí sa pridali a ďakujem všetkým, ktorí sa pridajú.
Vlasť je rodina a rodina je vlasť.
Naša rodná zem je Slovensko, krajina krásnych a dobrých ľudí, krajina, ktorej zem spieva.
A nikdy nezabudnite, že: "Aj malá iskra dokáže zapáliť vatru. Aj jeden záblesk svetla dokáže rozsvietiť srdcia. Aj jeden tón dokáže rozospievať celú krajinu." Tak poďme spoločne rozospievať naše milované a krásne Slovensko.
Prajem všetkým krásny večer,
Eduard Číž (alias Eddie W. Nicholas), vlastenec, muž, ktorý miluje a váži si svoju rodnú zem, zem svojich predkov, zem, ktorá spieva – naše milované Slovensko.
zo Žiliny 6.1.2022
Milí priatelia, bratia a sestry, Slováci a Slovenky, vlastenci a vlastenky, všetci priatelia vzácneho ruského národa,
Taktiež ako aj pri predošlých pietnych spomienkach som zanechal svoje báseň Pocta hrdinovi napísanú v krásnom bratskom ľubozvučnom ruskom jazyku. Zanechal som aj symbolicky 2 ruže na znal úcty a večného priateľstva medzi bratskými národmi Rusov, Slovákom a Čechov. Zapálil som 3 sviečky. Prvú ako za nás všetkých poďakovanie všetkým padlým sovietskym vojakom. Druhú sviečku som zapálil za ich rodiny, priateľov, ich deti, otcov i matkám. Tretiu sviečku s kresťanskou tématikou som zapálil pre pokoj ich duší.
A nakoniec v mene celého Slovenského i Českého národa som sa poklonil pri pamätníku. Ďakujem.
Na vojenskom cintoríne sovietskych vojakov na Bôriku je pochovaných 1907 vojakov Červenej armády, ktorí padli počas oslobodzovania severného Slovenska na Liptove, Orave a v okresoch Bytča, Považská Bystrica a Žilina. Prechádzal som sa pomedzi hroby, čítal ich mená vytesané azbukou, niektoré hroby mali len hodnosť (bez mena). Jednu som našiel aj s fotografiou. Všetky mali však červenú hviezdu s kosákom a kladivom.
Každý z týchto ľudí chcel žiť, chcel milovať, užívať si život. Každý z nich bol synom, každý z nich mohol byť otcom, bratom, priateľom, manželom. Prísť a zapáliť im sviečku je naša morálna povinnosť. Každý z nich má svoje miesto odpočinku ďaleko od rodnej zemi, od svojich rodičov, priateľov, manželky. Viete si predstaviť tú bolesť, keď ani po vojne nemôžete ísť svojho blízkeho pozrieť, položiť kvet alebo sviečku k hrobu? Bojovali pre nás, bojovali a padli za nás, za našu slobodu, za to, aby sme my mohli žiť v mieri. My sa môžeme všetci vrátiť do našich teplých domovov, bytov, domov, ale oni už majú svoje miesto večného odpočinku tu, u nás na Slovensku.
Každý z týchto mužov mal rozpísanú Knihu života. Každý z nich dúfal, že po skončení vojny vráti sa domov, ku svojim láskam a blízkym. Vybudujú si rodinu, budú vychovávať svoje deti.
Celkovo je tam 71 samostatných hrobov a 4 spoločné. Je to veľmi krásne miesto, hrdé, nie je majestnátne ako Slavín, alebo veľkolepé ako vo Zvolene, ale je to veľmi osobité miesto, kde sú dôstojne pochovaní vojaci bratskej Červenej armády. Keď tam pôjdem najbližšie zoberiem 80 sviečok a každému zapálil jednu zvlášť a 5 dám na krásny pomník, ktorý bol pre týchto hrdinov vytvorený. Doporučujem každému navštíviť toto miesto. Je v ňom cítiť silu a zároveň aj nádej.
KAŽDOU ZAPÁLENOU SVIEČKOU I POLOŽENÝM KVETOM DÁVAME PODPORU RUSKEJ FEDERÁCII A ODMIETNUTIE VLASTIZRADNEJ DOHODY O VOJENSKEJ POMOCI S USA A NATO. Táto dohoda je okupačná a likvidačná pre Slovensko a celý Slovenský národ!!!! Táto zmluva nesmie byť nikdy podpísaná ani s pripomienkami. Táto musí byť odmietnutá!!!
Milí priatelia, nedovoľme a nedopusťme, aby bola rozpútaná akákoľvek vojna, pretože vojny nemajú nikdy víťazov, ale vždy len porazených. Nebojte sa nikdy vyjadriť svoj názor, svoje myšlienky, svoje potreby, otvorte svoje srdcia a verte, že budú naplnené. Nebojte sa nikdy urobiť to, čo cítite, že je správne. A urobte to čo najskôr. Pretože to, čo môže byť dnes bežne dosiahnuteľné, zajtra už môže byť nemožné. Žijeme len raz a život sme dostali darom. Zmyslom života môže byť čokoľvek, ale vždy to začína láskou.
Ďakujem všetkým, ktorí sa pridali a ďakujem všetkým, ktorí sa pridajú.
Vlasť je rodina a rodina je vlasť.
Naša rodná zem je Slovensko, krajina krásnych a dobrých ľudí, krajina, ktorej zem spieva.
A nikdy nezabudnite, že: "Aj malá iskra dokáže zapáliť vatru. Aj jeden záblesk svetla dokáže rozsvietiť srdcia. Aj jeden tón dokáže rozospievať celú krajinu." Tak poďme spoločne rozospievať naše milované a krásne Slovensko.
Prajem všetkým krásny večer,
Eduard Číž (alias Eddie W. Nicholas), vlastenec, muž, ktorý miluje a váži si svoju rodnú zem, zem svojich predkov, zem, ktorá spieva – naše milované Slovensko.
zo Žiliny 6.1.2022
11:14:10
5:59:08